Mačky- samice, dospievajú pohlavne približne okolo šiesteho mesiaca. Nie je však ničím neobvyklým, ak je to i neskôr. Väčšina samíc dostane svoju prvú ruju najneskôr v deviatom mesiaci. Výnimkou sú túlavé mačky. Tie môžu „otehotnieť“ pokojne aj v treťom, či štvrtom mesiaci.

 
Pokojne aj celý rok
 
Hormonálny cyklus mačiek, ktoré žijú prevažne vonku sa riadi hlavne ročným obdobím a svetlom. Na to, aby u nich mohlo k ruji vôbec dôjsť, musí byť počas dňa aspoň štrnásť hodín svetlo. Vo všeobecnosti sa mačky nehárajú počas extrémnych mínusových teplôt a naopak v lete, pri vysokých horúčavách. Ak ich však chováme v byte, ruja môže prebiehať pokojne aj počas celého roka, s malými pauzami.
 
Ruja trvá sedem až pätnásť dní. Tento časový údaj je však skôr orientačný. U niektorých jedincov nie je ničím neobvyklým, ak pretrváva napríklad iba tri dni, alebo naopak tri týždne vkuse.

 
Dajú o sebe nahlas vedieť
 
Ruju spoznáte veľmi jednoducho. U sučiek sa prejavuje hlavne krvavým výtokom, ale na ich správaní nevidíme až tak výrazné zmeny. Mačky to majú presne naopak. Fyzické prejavy, teda spomínaný výtok, sa u nich neobjavuje. Za to však na svoje plodné dni dokážu upozorniť iným spôsobom, a to správaním, ktoré môžu neskúsení majitelia pokladať pokojne aj za vážnu chorobu.
 
Najčastejšie prejavy ruje:

• Mačka stále pochoduje sem a tam. Môžeme na nej badať nervozitu. Na jednom mieste neposedí a nepoleží dlhšie ako pár minút.
• Obtiera sa o všetky predmety, zvieratá, alebo ľudí v okolí. Nehovoríme o klasickom mačacom obtieraní. Mačka sa ide doslova zblázniť.
• Vydáva hlasné zvuky, ktoré nám môžu pripomínať hrdličku.
• Pri tom ako pochoduje po priestore, nahlas mňauká. Tieto zvuky niekedy znejú tak, akoby mačka rozprávala.
• Keď ju pohladkáte, zvalí sa na chrbát a začne sa prevracať zo strany na stranu. Ak ju pohladíte po chrbte, zdvihne chvost a začne vystavovať zadok.

 
 

Roháč obyčajný patrí k druhom s európskym významom. V tomto zozname sa nachádza len o čosi viac ako sto živočíchov. Aj na Slovensku, je teda prísne chránený. Jeho spoločenská hodnota dosahuje sumu 230 eur. Pri zabití, alebo inom zranení vám teda hrozí pokuta až do tejto výšky. Zákonom je zakázaný taktiež ich zber, alebo vynášanie z ich prirodzeného prostredia.
Vyskytuje sa takmer v celej Európe. Niektoré jeho poddruhy sa však, sem tam objavia aj v Turecku, Grécku a Bulharsku. Na Slovensku sa sním stretneme predovšetkým na východe a juhu krajiny. Veľmi zriedkavo sa môže zatúlať aj na sever.

 

Najväčší chrobák Európy

 
Jedná sa o najväčšieho chrobáka žijúceho v Európe. Dospelý samček je dlhý tri až 9 centimetrov, samičky sú o čosi menšie.
Ich prirodzeným prostredím sú listnaté lesy, no najmä tie dubové. Keďže sú neustále vyrubované, roháč stráca svoj domov a obživu. Dospelé jedince sa ukrývajú v dutinách stromov a ich základnou potravou je skysnutá šťava, vytekajúca z poškodených konárov.  Preto sú jeho stavy stále nižšie. Okrem samotného výrubu, je však problémom, že z lesa miznú aj staré, popadané a rozkladajúce sa duby. Bez nich sa tento chrobák totiž neodkáže vyvinúť. 
Samičky kladú vajíčka do práchnivých kmeňov starých dubov. Vyliahnuté larvy sa živia takzvaným práchnom, čiže rozkladajúcim sa drevom. Tým zároveň napomáhajú jeho rozkladu. Vývin lariev trvá neuveriteľné tri až osem rokov. Po tom, ako z nich vznikne dospelý jedinec, žije iba niekoľko týždňov. Samček uhynie okamžite po párení a samička až po nakladení vajíčok.

 
Mužské pohlavie tohto druhu, bolo obdarované veľkými hryzadlami, ktoré pripomínajú rohy. Využívajú ich pri boji o samičku. Aj keď sa na prvý pohľad môžu zdať silné a nebezpečné, pre človeka sú v skutočnosti úplne neškodné . Takže pohryzenie od roháča nám absolútne nehrozí. Malý štípanec, nám môže uštedriť skôr samička, ktorá má svoje hryzadlá paradoxne omnoho menšie.
 

Zubná choroba podporuje zápal
Baktérie, ktoré pochádzajú z infekcií zubov, spúšťajú imunitný systém, čo vedie k zápalu. Zápalová reakcia zabíja baktérie, ale tiež zničí tkanivo v procese. V skutočnosti väčšina poškodenia tkaniva spojená so zubnými infekciami je spôsobená produktmi imunitného systému a nie produktmi degradácie samotnými baktériami. To môže viesť k miestnej strate tkaniva, bolesti a infekcii okolitých tkanív.

Čím ťažšie je zubné ochorenie a čím viac zápalov, tým väčšia je pravdepodobnosť, že baktérie môžu vstúpiť do krvného obehu a cestovať do iných častí tela. Infekcie v zuboch a okolo nich spôsobujú zvýšenie zápalových mediátorov a môžu spôsobiť bakteriémiu (stav, v ktorom sa baktérie objavujú v krvi), čo pravdepodobne spôsobuje poškodenie vzdialených častí tela alebo ďalší výskyt infekcií.
Zníženie zápalu pri liečbe parodontálneho ochorenia môže mať výrazný vplyv na zdravie psa, pretože znižuje množstvo práce, ktorú musí telo urobiť na boj s touto infekciou.

Zubná choroba zvyšuje riziko srdcových ochorení
Existuje dôkaz, že parodontálneho choroba je spojená s kardiopulmonálnymi ochoreniami, ako je endokarditída. Riziko endokarditídy je asi šesťkrát vyššie u psov so štádiom tretej parodontálneho choroby ako u psov bez nich.

Zubná choroba komplikuje diabetes
Diabetickí psi majú tendenciu mať vyššie úrovne parodontálnych ochorení. V skutočnosti sa tieto dve podmienky živia v bludnom cykle. Čím závažnejšia je choroba paradentózy, tým závažnejšia je cukrovka, čo zasa zhoršuje paradentózu.
Nie je vždy možné určiť, čo vzniklo ako prvé – ochorenie parodontu alebo diabetes – ale zápal a infekcia spojená s parodontálnou chorobou môžu ovplyvniť metabolizmus krvného cukru.

Toto je obzvlášť dôležité z hľadiska komplikovania kontroly a regulácie diabetických zvierat. Zápal a infekcia znižujú citlivosť tela na inzulín, primárny hormón, ktorý sa podieľa na regulácii krvného cukru.
Je ťažké vyvážiť cukrovku psa až do liečenia parodontu. Akonáhle je zlý zub riešený, ich diabetes je oveľa jednoduchšie stabilizovať.

Socializácia je dôležitá
 
Mnoho psov sa viaže najviac k tomu, kto sa o ne stará počas ich kľúčového obdobia socializácie, ku ktorému dochádza medzi narodením a šiestimi mesiacmi ich života. V tomto veku sú mozgy šteniat nesmierne vnímavé a ich skoré spoločenské skúsenosti ich ovplyvňujú po zvyšok ich života. Preto je také dôležité zabezpečiť, aby Vaše šteňa malo pozitívnu interakciu so širokým okruhom ľudí, miest a vecí.
 

Napríklad psy, ktoré nie sú vystavené ľuďom, ktorí majú klobúky, sa môžu neskôr v živote báť klobúkov.
 
Ak váš pes už bol dospelý, keď ste ho prijali, nebojte sa, nie je príliš neskoro, aby ste sa stali jeho obľúbeným. Zatiaľ čo skoré skúsenosti sú dôležité, pokračujúca socializácia počas celého ich života veľa zaváži!
 
Pozornosť (a náklonnosť) zvyšuje puto
 
Väčšina psov má tendenciu sa viazať na osobu, ktorá im dáva najväčšiu pozornosť . Napríklad v rodine s dvoma rodičmi a dvoma deťmi môže pes uprednostňovať rodiča, ktorý každé ráno naplní misku a vezme si ho každý večer na prechádzku.

 
Okrem toho fyzická náklonnosť upevňuje väzbu medzi psom a človekom. Ak je človek pripravený na psa, pes mu to vráti. Ale ak dáte svojmu psovi veľa hračiek, ošetrovateľských sedení, masáží a lásky, pravdepodobne bude hľadať aj iné veci ktoré mu môže dať iný člen rodiny. Napríklad mu nedovolíte si sadnúť na vaše nohy ale Váš brat mu to dovolí a už máme adepta na prvé miesto.
 
Ako sa stať favoritom vášho psa
 
Tu je niekoľko aktivít, ktoré môžete vyskúšať:
 
·         Zahrajte si rôzne hry ako naháňanie, naťahovanie alebo schovávačku.
·         Trénujte spolu. Práca na nových zručnostiach, alebo posilnenie starých, je skvelý spôsob, ako vytvárať puto!
·         Vyskúšate rôzne športy vďaka ktorým môžete spolupracovať ako tím.
·         Jedlo (v zdravých, primeraných množstvách) je láska. Zamerajte sa na zdravé zdroje bielkovín a vyskúšajte nejaké domáce jedlá pre svojho psa. Doplňte to jemným očným kontaktom počas kŕmenia pre lepšie puto.
·         Dajte svojmu psovi pohladenie alebo masáž.

Hovorí sa, že jediná možnosť, ako získať lásku za peniaze, je kúpiť si psa. Je to naozaj pravda. Pes vás miluje, či ste starý alebo mladý, zdravý či chorý. Miluje vás aj keď ste nahnevaný a nepríjemný. Každý z nás túži mať niekoho, kto ho takto bezmedzne miluje, a preto sa nemôžeme diviť, že každé dieťa z paneláku túži mať psa.

Chce aj vaše dieťa psa? Pripravte sa však na to, že polovica starostí padne na vaše bedrá. Len máloktoré dieťa si uvedomuje, čo všetko starostlivosť o domáce zviera obnáša. Odborníci odporúčajú, aby ste prv než kúpite dieťaťu psa, vyskúšali, ako sa zvládne starať o nejakého drobnejšieho tvora, napríklad o škrečka, morča alebo napríklad o rybičky. Ak dieťaťu záujem vydrží, je to signál, že túžba po psovi nie je len chvíľkový rozmar.

S príchodom psa pribudne do rodiny nový člen, o ktorého sa treba starať. Nesmieme však nechať výchovu psa len na dieťa. Vždy je potrebná kontrola a dozor rodiča. Pokiaľ je výcvik psa v prvom roku života zanedbaný, sú z toho nakoniec nešťastní všetci. Všeobecne ale spolužitie dieťaťa so psom odporúčajú všetci psychológovia, a to nielen preto, že sa deti učia zodpovednosti, ale aj preto, že je to lepší druh spolužitia ako dnes časté virtuálne internetové kamarátstvo. Osobitne introvertné deti sa tešia z blízkosti verného tvora, výborne na ne pôsobí napríklad aj dotyk psej hebkej srsti.

Staršie dieťa zvládne postarať sa o psa so všetkým, čo k tomu patrí, a dokáže ho aj vycvičiť. Vďaka celej rade spoločných aktivít môže naopak pes obohatiť dieťa. V rôznych kluboch sa totiž schádzajú rovnako staré deti s rovnakým záujmom.
Treba však vždy počítať s tým, že po čase záujem dieťaťa o psa ochabne. Dĺžka psieho života presahuje 10 rokov a to, čo mladý človek chcel a mohol robiť v desiatich rokoch, v dvadsiatich môže vidieť úplne inak. Môže odísť študovať alebo pracovať do zahraničia a rodina musí byť pripravená na to, že sa o psa treba postarať.