Rok 2022, čiže blízka budúcnosť pôsobí z technologického hľadiska skutočne sľubne a pôsobivo, pravdepodobne sa dočkáme viacerých bohatých a efektívnych zmien, ktoré však neefektívnym a škodlivým spôsobom môžu dopadnúť na náš sociálny systém. Odborníci odhadujú, že do roku 2022 môže zaniknúť až štvrtina dnešných pracovných pozícií z dôvodu ich nepotrebnosti, respektíve nepotreby využitia ľudského faktora, ktorý budú môcť nahradiť nové technológie a nové stroje. A priznajme si, tieto stroje nebudú musieť odvádzať poplatky, nebudú musieť kupovať potraviny a odev, ani živiť rodiny. Nezamestnaným a štvrtine dnešným zamestnancom tak vznikne konkurencia, ktorá bude ochotná pracovať bez poberania pravidelného platu.

Nástupom rozšírenejšej digitalizácie sa tak zmení i situácia na trh práce, niektoré z týchto pracovných ponúk už možno budú minulosťou a ľudia, ktorí v nich mali nadobudnutú niekoľkoročnú pracovnú skúsenosť, sa pravdepodobne budú musieť začať orientovať iným smerom. Pomôcť im zrejme budú musieť úrady práce. V tom lepšom prípade dané pracovné pozície nemusia práve zaniknúť, ale záujem o ne bude pravdepodobne chudobnejší. Tým pádom bude v týchto oboroch i menej voľných pracovných miest.

Optimistickejšou správou možno nazvať, že nástupom novej, technologicky vyspelejšej doby  zároveň vzniknú i nové pracovné pozície, ktoré sa budú orientovať na operáciu s technológiou. Môžeme si pod tým predstaviť napríklad programovanie, prácu s PC, či operovanie s novými digitálnymi prístrojmi a pracovnú náplň podobnej charakteristiky.

Z celkového hľadiska trhu práce a ekonomiky by tak do roku 2022 malo zostať zachovaná približne polovica profesií, viac než štvrtina nových pracovných pozícií by mala pribudnúť a zvyšná štvrtina sa má postupom času postupne regulovať podľa relatívnosti jej potreby a reálneho využitia.

V liste uviedli, že program Huawei Innovation Research Program predstavuje „významnú hrozbu pre národnú bezpečnosť“ tým, že umožňuje Číne efektívne zdvihnúť výskum zo Spojených štátov. Zákonodarcovia uviedli, že takéto programy boli kľúčovou súčasťou „čínskeho nástroja na získavanie zahraničných technológií“.

Ako odpoveď, Eric Xu, rotujúci predseda spoločnosti Huawei, nazval Rubio a Banks „uzavretý a nesprávne informovaný“.
„Zdá sa, že ich telá sú v informačnom veku, ale ich myseľ je stále v agrárnom veku,“ povedal Xu, podľa prepisu Xuových poznámok konaných neskoro v stredu na okrajoch Mobile World Congress v Šanghaji.
„Ich správanie ukazuje nielen ignoráciu toho, ako dnes funguje veda a inovácia, ale aj ich vlastný nedostatok dôvery“ v konkurencieschopnosti USA, uviedol v prepisu poskytnutom Huawei.

Americkí zákonodarcovia, ktorí nepožiadali o ukončenie takéhoto financovania výskumu, požiadali sekretára školstva, aby preskúmal, ako sa Čína pokúša zhromaždiť technológiu z amerických kampusov, aby ochránila technologickú výhodu krajiny.

Tento list predstavuje najnovší problém, s ktorým spoločnosť Huawei čelila v Spojených štátoch. Minulý týždeň niektorí republikáni a demokrati amerických zákonodarcov, vrátane Rubio, požiadali spoločnosť Alphabet Inc, aby prehodnotila spoluprácu s firmou Huawei, ktorú označili za bezpečnostnú hrozbu.
Začiatkom tohto roka sa dohoda s americkou telekomunikačnou spoločnosťou AT & T Inc na predaj svojich smartphonov v Spojených štátoch zhrnila v 11. hodine z dôvodu obáv o bezpečnosť.

Spoločnosť sa dostala pod podobnú kontrolu inde. Začiatkom tohto mesiaca predseda austrálskeho Huawei Austrália napísal verejný list, ktorý vyvrátil austrálsky názor, že spoločnosť predstavuje riziko, keďže Austrália pravdepodobne zakáže Huawei z účasti na zavedení mobilných telekomunikácií piatej generácie v dôsledku bezpečnostných obáv.
V stredu povedal, že Pán povedal, že zákaz pre Huawei by bol „veľkým politickým zlyhaním“ pre Austráliu, pretože obvinenia z rušenia vlády Číny boli bezpredmetné.

Doteraz sa slovo skóre spájalo predovšetkým s videohrami či športom. Ktorý hráč dosiahol skóre vyššie ten vyhral, pričom na hráčov s najnižším skóre sa zabudlo a nemohli postúpť ďalej.

No teraz sa podržte.
Takýto systém chce Čína zaviesť do svojej ekonomiky, respektíve do života obyvateľov. Nepôjde o videohru ktorú budete môcť reštartovať, ale o reálny život, v ktorom postavenie a váženosť ľudí bude hodnotená podľa skóre, aké si za svoj život zaslúžia. Vravím však aj o práve využívania bežných služieb. Pre ľudí s najnižším skóre bude bežný život v Číne  utrpením, ich nedostatočný počet bodov im bude prekážať na každom kroku.

Ale na druhej strane, privilégiá a práva pripadnú do rúk víťazom. Pôjde o hodnotenie obyvateľov s názvom sociálny kredit, ktoré sa má spustiť do prevádzky od roku 2020. Pritom ľudia s nedostatočným kreditom zrejme nebudú mať dovolené ani len nastúpiť do vlaku!

Pravdepodobne je na mieste otázka, podľa akých kritérií bude kredit navyšovaný. Pôjde o hodnotenie sociálneho statusu, podľa každého činu jednotlivca. Ak sa napríklad žena stane matkou, respektíve bude vzornou matkou, kredit sa navýši. No povedzme si opačný príklad. Žena či muž bude vídaný v kontakte s ľudmi, ktorí sú spoločnosťou považovaní za neprínosných či až škodlivých, kredit začne klesať. Možno sa nám to zdá ako niečo nezrealizovateľné, ale prečo? Veď už dnes je každý jednotlivec svojim spôsobom sledovaný. Má aktívny účet na Facebooku, Google si pamätá jeho vyhľadávanie či dokonca trasu ktorou chodí, internet si pamätá druh vašich objednávok na základe čoho vám chodia odporúčania, začínajú sa využívať čipy na každom kroku,… nie je to také nereálne, skôr naopak. Čína si od roku 2020 sľubuje reálne zavedenie sociálneho kreditu do praxe.

Dnený človek v demokratickej spoločnosti takejto praktike asi nemôže uveriť, považujeme to za nezmysel totalitného režimu Číny. No nedá mi nespomenúť, že pred cca 4 rokmi som čítal knihu o vývoji demokacie, no a práve takýmto systémom hodnotenia jednotlivcov sa začínali jej prvé etapy. 

Nastavme si spoločne jednoduché podmienky pre náš konkrétny príklad. Uvažujme najjednoduchšiu formu ekonomiky, a to takú, ktorá sa skladá iba zo sektoru domácností a firiem (reálne je sektorov viac). Hlavným predpokladom pre výrobu sú tieto výrobné faktory: práca, pôda a kapitál. Tieto sú vo vlastníctve domácností a tie ich prenajímajú firmám. Za prenájom dostávajú domácnosti peniaze = príjem. Za získané peniaze majú možnosť domácnosti nakupovať produkty a služby. Tak sa peniaze, ktoré firmy vynaložili na prenájom výrobných faktorov, opäť dostávajú k nim. Za tieto peniaze si potom logicky môžu dovoliť prenájom výrobných faktorov od domácností.

Uvažujme priemerného slovenského občana, ktorý vlastní dom, záhradu mimo pozemok, kde má postavený dom a má k dispozícii tiež nejaké peniaze. Tento dom je dostatočne veľký, a tak sa rozhodol, že časť domu bude slúžiť jeho potrebám na bývanie a z časti spraví penzión. Sám je prevádzkovateľom, takže využíva svoje pracovné schopnosti na zdarný chod svojho podnikania. Záhradu prenajal susedovi, ktorý uprednostňuje po domácky dopestované ovocie a zeleninu. Voľne dostupné finančné prostriedky rozumne neuložil pod podušku, ale ponúkol banke, aby sa mu úročili. Táto zase požičala finančné prostriedky istému zákazníkovi banky, ktorý vlastní brašnárstvo.

Výrobnými faktormi pána z nášho príkladu sú: časť domu k podnikaniu, záhrada a jeho schopnosti pracovať. Dom využíva k vlastnému podnikaniu (spolu so svojimi schopnosťami), záhradu prenajal susedovi a peniaze požičal brašnárovi prostredníctvom banky. Jeho príjem teda pochádza z vlastného podnikania, nájmu od suseda a úrokov z banky. Za tieto peniaze je mu ďalej umožnené kupovať produkty a služby, ktoré sú pre neho prioritné – tiež napríklad produkty z brašnárstva, kde sú uložené jeho peniaze. Ekonomický kolobeh teda umožňuje neustály presun výrobných faktorov od domácností k firmám a od firiem k domácnostiam.