Závet, ktorý mnoho ľudí pozná skôr pod názvom testament alebo posledná vôľa, je dokumentom, ktorý hovorí o rozdelení určitého majetku po smrti osoby, čo ho napísala. Táto osoba sa nazýva závetca a jeho rozhodnutím nemusí byť rozdelenie svojho celkového majetku medzi dedičov, ale pokojne sa môže rozhodnúť pre rozdelenie iba jeho vybranej časti. Taktiež neplatí, že majetok sa musí rozdeliť iba medzi rodinných príslušníkov. Závetca si môže na zdedenie vybrať ľubovoľné fyzické osoby aj mimo rodiny, či dokonca aj osoby právnické alebo štát.

Pokiaľ však po zosnulom nezostal žiadny závet, dedenie sa uskutočňuje na základe platných zákonných pravidiel, podľa rozdelenia do dedičských skupín. Dedenie na základe závetu a na základe zákona sa navzájom ovplyvňuje. Napríklad ak sa dedič zo závetu rozhodne, že nechce svoje dedičstvo prijať a v závete nie je uvedená náhradná osoba, ktorej dedičstvo pôjde v prípade odmietnutia, majetok sa pridelí na základe zákonného dedenia osobe podľa dedičských skupín.

Závet sa väčšinou na Slovensku píše tromi spôsobmi, a to napísaním vlastnou rukou, iným spôsobom ako vlastnou rukou alebo ako notárska zápisnica. Pri všetkých formách platí, že na nich musí byť uvedený podpis závetcu, pretože ak podpis chýba, závet nie je platný. Veľmi rozšírený najmä v dnešnej dobe moderných technológií je závet v inej forme než je vlastnoručne závetcom napísaný. Takáto forma závetu sa volá alografný závet Ezmluva a najčastejšie býva napísaný na počítači alebo inou osobou, než je závetca sám. Alografný závet, ale musí byť aj napriek napísaniu na počítači alebo inou osobou, overený vlastnoručným podpisom závetcu. Okrem jeho podpisu je dôležité, aby na tomto závete boli aj podpisy od dvoch svedkov, ktorí dosvedčia platnosť závetu. Svedkovia však nemôžu byť dedičia uvedení v závete a ani dedičia, ktorí by potenciálne mali dediť na základe zákona. Ak sú svedkami niektoré z týchto osôb, alografný závet sa tým pádom považuje za neplatný.