Nastavme si spoločne jednoduché podmienky pre náš konkrétny príklad. Uvažujme najjednoduchšiu formu ekonomiky, a to takú, ktorá sa skladá iba zo sektoru domácností a firiem (reálne je sektorov viac). Hlavným predpokladom pre výrobu sú tieto výrobné faktory: práca, pôda a kapitál. Tieto sú vo vlastníctve domácností a tie ich prenajímajú firmám. Za prenájom dostávajú domácnosti peniaze = príjem. Za získané peniaze majú možnosť domácnosti nakupovať produkty a služby. Tak sa peniaze, ktoré firmy vynaložili na prenájom výrobných faktorov, opäť dostávajú k nim. Za tieto peniaze si potom logicky môžu dovoliť prenájom výrobných faktorov od domácností.

Uvažujme priemerného slovenského občana, ktorý vlastní dom, záhradu mimo pozemok, kde má postavený dom a má k dispozícii tiež nejaké peniaze. Tento dom je dostatočne veľký, a tak sa rozhodol, že časť domu bude slúžiť jeho potrebám na bývanie a z časti spraví penzión. Sám je prevádzkovateľom, takže využíva svoje pracovné schopnosti na zdarný chod svojho podnikania. Záhradu prenajal susedovi, ktorý uprednostňuje po domácky dopestované ovocie a zeleninu. Voľne dostupné finančné prostriedky rozumne neuložil pod podušku, ale ponúkol banke, aby sa mu úročili. Táto zase požičala finančné prostriedky istému zákazníkovi banky, ktorý vlastní brašnárstvo.

Výrobnými faktormi pána z nášho príkladu sú: časť domu k podnikaniu, záhrada a jeho schopnosti pracovať. Dom využíva k vlastnému podnikaniu (spolu so svojimi schopnosťami), záhradu prenajal susedovi a peniaze požičal brašnárovi prostredníctvom banky. Jeho príjem teda pochádza z vlastného podnikania, nájmu od suseda a úrokov z banky. Za tieto peniaze je mu ďalej umožnené kupovať produkty a služby, ktoré sú pre neho prioritné – tiež napríklad produkty z brašnárstva, kde sú uložené jeho peniaze. Ekonomický kolobeh teda umožňuje neustály presun výrobných faktorov od domácností k firmám a od firiem k domácnostiam.